Fajčenie
Vplyv fajčenia a zdravotné riziká
Pôsobenie v ústnej dutine
Pri fajčení dochádza v ústnej dutine k niekoľkým procesom:
Stúpa teplota a v zvýšenej miere dochádza k odumieraniu buniek všetkých tkanív, ktoré sa tu nachádzajú (ďasná, jazyk).
Znižuje sa vylučovanie slín, ktoré za normálnych okolností majú ochrannú funkciu. Dôsledkom toho je zvýšená tvorba zubného plaku, tvorba zubného kameňa, sfarbenie povrchu zubov a náchylnosť ďasien na infekčné ochorenia.
Nikotín spôsobuje zúženie ciev v ďasnách, a tým nedochádza k ich správnemu zásobeniu živinami. To znamená horšiu obranyschopnosť voči baktériám.
Pôsobenie na celý organizmus
Podľa WHO[1] na Slovensku v roku 2000 zomrelo na choroby zapríčinené fajčením 8 100 ľudí (7 200 mužov a 900 žien). Život fajčiara sa priemerne skracuje o 16 rokov oproti nefajčiarovi. Vo svete fajčí 1,3 miliardy osôb. Ročne umiera na ochorenie súvisiace s fajčením 3,5 až 4 milióny osôb.
Choroby, ktorých vznik má súvislosť s fajčením:
ateroskleróza,
ischemická choroba srdca,
chronická bronchitída,
bronchogénny karcinóm,
emfyzém,
Buergerova choroba,
a iné.
Pôsobenie v tehotenstve
Toxické látky vznikajúce pri fajčení obmedzujú v materskom organizme prenos kyslíka vďaka vzniku karboxyhemoglobínu. Nikotín znižuje prietok krvi maternicou. Placentárne funkcie negatívne ovplyvňujú polycyklické aromatické látky a kadmium. Spontánne potraty sú u fajčiarok 1,4 krát častejšie, perinatálna úmrtnosť 1,2 krát vyššia. Deti matiek, ktoré fajčia majú nízku pôrodnú hmotnosť (1,9 krát častejšie) a častejší predčasný pôrod. Rastový deficit sa prehlbuje aj po pôrode, lebo tieto ženy menej často koja. Deti fajčiarok nápadne často umierajú na syndróm náhlej smrti kojencov (SIDS). Majú častejšie astmu a respiračné infekcie. Tehotné ženy by mali úplne prestať fajčiť, pretože samotné obmedzenie fajčenia v gravidite negatívne účinky fajčenia nezmierňuje.