Mozog 

Mozog človeka

je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka.

Pozostáva z niekoľkých oddielov, ktoré sú uložené v lebečnej dutine. Jeho hlavná časť (mozog v užšom zmysle, veľký mozog) je koncový mozog. Jeho nižšie oddiely sa súborne nazývajú mozgový kmeň.

Prístredné závity na mozgovej spodine v koncovom mozgu patria k čuchovému mozgu, ktorý je výrazne vyvinutý u niektorých cicavcov.

Časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy.

Inými slovami má teda mozog takéto zloženie:
veľký mozog (v širšom zmysle)
malý mozog (mozoček)
mozgový kmeň

Z iného hľadiska mozog obsahuje najmä:
sivú hmotu (mozgová a mozočková kôra, mozgové jadrá)
bielu hmotu
4 komory (tzv. komorová sústava)
mozgové cisterny
subarachnoidálne priestory (podpavúčnicové priestory)
cievy mozgu
mozgovomiechový mok

Vývoj a zrenie mozgu

Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia:
prosencephalon (gr. pro - pred, enkefalon - mozog) - základ pre predný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
telencephalon (gr. telos - koniec) - koncový alebo veľký mozog
diencephalon (gr. dia - medzi) - medzimozog
mesencephalon (gr. mesos - stredný) - základ pre stredný mozog
rhombencephalon (gr. rhombos - kosoštvorec) - základ pre zadný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
metencephalon - (gr. met) - Varolov most a mozoček
myelencephalon - (gr. myeolos - miecha) - základ predĺženej miechy

Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia dochádza k rastu počtu i veľkosti neurónov a neuroglie, k tvoreníu nových vájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii. K najdôležitejším procesom patrí gyrifikácia a myelinizácia mozgu.